Vianoce – šťastie a pokoj, nové začiatky

Vianoce – šťastie a pokoj, nové začiatky

Je presne 23.12.2017, kedy píšem. O syna sa stará manžel. Pre pár dňami mal päť mesiacov. Pomaly mi dochádza, ako veľmi ten čas letí. Je koniec roka, všetci sumarizujú čo všetko sa udialo v uplynulom roku, čo stihli a nestihli, poprípade čo by sa za tých pár dní dalo ešte stihnúť.

Samozrejme moje nové začiatky, nový spôsob života nastal už v lete, keď sa narodil syn. Zrazu o človeka viac v domácnosti. Niekto, komu nevysvetlíš, že teraz nie. Niekto kto má vo všetko prednosť, vyžaduje si moju plnú pozornosť a nárokuje si všetok môj čas. Takže teraz už takmer pred koncom roka, po piatich mesiacoch života s ním – mojím milovaným synom, môžem zosumarizovať rok nasledovne: prvého pol roka čakanie bábätka, potom nástup na materskú a teraz rastúce zúbky a prvé príkrmy. Zjednodušene napísané, ale takto to je.

 Teším sa na naše prvé Vianoce v trojici. Malý bude mať druhý raz mrkvu (smejem sa, lebo netváril sa dnes, kedy som s prikrmovaním začala, práve nadšene, skôr mal hnus v tej malej tváričke, ale zvládol to a ja som rada) a my už tradične rybu. Naše rodinné zvyky sú skôr o objavovaním, aké vlastne budú naše zvyky na ďalšie roky. Jeden máme – za tri roky manželstva. 😀 Každý rok iná ryba na štedrovečernom stole.  
 A keďže som svoj vianočný príspevok nedokončila v deň, kedy som ho začala písať, viem so sto percentnou istotou povedať aj napísať, že sviatky prebehli podľa plánu. To znamená, že podľa plánu môjho syna. Plnohodnotne sa zúčastnil štedrej večere, sedel nahodený vo svojom vianočnom tričku za stolom mne a striedavo manželovi na kolenách. Keď som ho dávala ležať alebo sedieť do jeho cestovného vajíčka, protestoval. Zrejme potreboval byť účastný. Po ľahkom schrupnutí medzi siedmou a ôsmou hodinou večer, mladý muž nabral sily a šantil do pol jednej ráno. Po takejto štedro večernej žúrke by si jeden myslel, že bude spať aspoň do desiatej (ja by som),ale on nie, od ôsmej ráno veselo štebotal z postieľky. Och, mojím najväčším želaním a túžbou je opäť zažiť neprerušovaný osem hodinový spánok.

Takže hoci nemám neprerušovaný spánok a občas mám toho dosť, viem, že materstvo prinieslo k nám domov niečo nové, iné, zaujímavé, občas vyčerpávajúce, ale napriek všetkému krásne.

Daj LIKE a Zdieľaj tento blog na facebooku