Zabehnuté mi zabehlo

Zabehnuté mi zabehlo

Nejde o skutočné zabehnutie. Ale čo pri Matejovi platilo dnes, zajtra už nebude. Životné zmeny skokom. Zabehnutý systém padá zo dňa na deň. Síce oblečenie mu vydrží dlhšie, ale inak je každý deň novinkou. Úsmev ostáva ten istý :).

Keďže rada sumarizumem, aj v denníku na Instagrame som to spomínala, opäť raz nastali prudké zmeny. Matej sa míľovými krokmi priblížil k svojmu prvému roku života, vlastne ho už preskočil. Spáva už iba dvakrát počas dňa, okej, niekto namieta, že jemu spí dieťa menej atď., to sú „indi vindi“ veci (individuálne, pozn. autorky). Čiže dva spánky, spánok občas aj dlhší ako hodinka. Po druhom spaní naberie síl spôsobom, že vydrží do deviatej alebo desiatej večer.

S jedlom to začína byť väčšia sranda. Jeden by si myslel, že po spánku a trojhodinovej pauze medzi jedlami sa dieťa zobudí hladné na mlieko, lebo predtým mal tuhú stravu. Mladý pán mlieko pľuje, nikto nevie prečo, veď to včera nerobil. Kolobeh, kolotoč, žiadna jednotvárnosť. Misia naučiť ho piť čistú vodu je zvládnutá. Má vlastný pohárik, z ktorého sa to ľahko naučil. Mlieko pije už iba večer a počas noci jeden až dva razy, v období rastu zubov aj častejšie.

Naučiť sa väčšej trpezlivosti je ďalším cieľom nových dní. Neporovnávať sa s inými a lepšími odo mňa. Pochopiť, že výchova nie je súťaž, kto má lepšie výsledky v tom či onom.

Aj dnes, včera a aj zajtra vstávame s očakávaním čo nové prinesie deň. Ja napríklad očakávam nové zuby, Matej čo dostane na obed. Ja to na neho skúšam, aj on na mňa. Dobiedza do mňa myšlienka, či to nezaváňa štýlom pokus – omyl. Matejko momentálne objavil čaro kukuričných chrumiek a pečiva. Juch. Prvé pokusy samo – kŕmenia prišli tiež, skúša lyžičkou a jedlo je na ňom, na mne, na podlahe, všade, našťastie na strope nie.