S deťmi a koronou

17 dní s deťmi a koronou… prežili sme

 

Dalo sa to čakať. Keď jedno dieťa chodí do škôlky, človek s tým chtiac-nechtiac musí rátať. Ani ma to tak nenahnevalo, ako skôr mierne vystrašilo. Ochoreli sme všetci. Náš karantenný život s deťmi s koronou začal.

Išli sme teda všetci na test, kde jediný pozitívny na koronu vyšiel náš škôlkár a niekde na pozadí mysle som vedela, a je to tu …. Zachovala som chladnú hlavu, zavreli sme sa doma, nákup sme chválabohu vybavili deň predtým a ostatné veci nám nosili kamoši a kamošky. Je dosť dôležité mať dobrých kamošov, ktorí ti proste donesú 15 jogurtov s lentilkami presne z obchodu, z ktorého potrebuješ.
Obe deti prekonali koronu s ľahkosťou im vlastnou. Mne už nebolo až tak dobre a môj muž to prežil tiež troška lepšie než ja. Ale dobre. Mohol pracovať z domu.

Naše korona príznaky:

 

Pre mňa bola najhoršia bolesť kĺbov a hlavy uprostred noci a upchaté dutiny minimálne 10 dní. Otras. Dýchať sa mi dalo, ale nebolo to ono. Našťastie sme mali ľahký priebeh. Stratili sme, obaja s manželom, čuch aj chuť, ale len na pár dní. Je to zvláštne. Ráno sa zobudíš, cítiš rôzne chute a vône a počas dňa o to postupne prídeš. Rovnako to bolo aj pri chuti. Zrazu to jedlo cítiš a o hodinu to už tak nie je. Túto skúsenosť by som rada vynechala.
Všadeprítomná únava bola tiež jeden z príznakov. Ľahla som si poobede s deťmi, s Leom sme to zalomili nie raz na tri hodiny. Bolo to fajn, lenže dieťa sa zobudí plne energie a mne energia žiť chýbala. K večeru sa únava opäť iba stupňuje a v mojom prípade aj bolesť hlavy.
Je to veľmi divná chrípka. Kedy fakt čakáš, že na tretí až štvrtý deň sa ti stav začne zlepšovať. Lenže nezačne.
Verila som, že korona existuje. Presvedčila som sa o tom na vlastnej koži a veľmi rada sa dám zaočkovať, keď na mňa príde rad. Som naozaj Bohu vďačná, že sme to prežili bez návštevy nemocnice a väčších nežiaducich následkov. Do života sa dospelí vraciame pomalšie. Naše deti idú na 200%.

Najviac čo mi pomohlo počas karantény:

 

umyť si vlasy, ranná rutina plus prezliecť sa z pyžama do niečoho iného. Raz sa mi podarilo spraviť si aj make-up, Matejko mal meniny. Spravili sme si oslavu, to nás tiež vytrhlo z reality. Roztiahla som gauč a víkendy trávili na ňom hoc aj pod perinou. Jedlo sme aj varili aj objednali, hlavne v dňoch, keď už sa nám vrátila chuť.
Jediné čo nám ostáva: správať sa napriek všetkej nechuti a nevôli, pretože to už trvá tak dlho, zodpovedne.

 

Čitala si už aj tento Blog? ->Starostlivosť o novorodenca