Po siedmych rokoch na materskej dovolenke som už fakt neverila, že existuje nejaké tzv vykúpenie z kolobehu sopľov, kašľov, neustálej izolácie tela aj duše. A kedy si ja vôbec oddýchnem tak naozaj ? Tak skutočne? Je svetlo na konci tohto tunela? A vôbec…..chcem sa ja vrátiť na pracovné miesto, ktoré ma nijak nenapĺňa? A jediné čo napĺňa je finančné konto? A nájdem spokojnosť inde? Ako sa mi teda zlepšil rok 2024?

Okrem utiekaniu sa k Bohu a očakávania Jeho zázrakov som musela prevziať aj ja kontrolu nad sebou sama do svojich rúk. Hej, znie to ako z každého motivačného citátu. Lenže toto sú neprenosné zážitky. Ako keď máte prvé dieťa a reálne zažijete, čo je to sa nevyspať pár rokov a potom zrazu prídu noci bez plaču, budenia…. U mňa bolo v prvom rade si uvedomiť, že ma ochromuje strach z neznámeho. Že kričím v mysli na Boha a obviňujem ho z vlastnej frustrácie, samoty, vyčerpania. Avšak nič som nerobila preto, aby som „vstala z mŕtvych“. Toto sa vážne ťažko dá predstaviť si. Potom čo som fakt premýšľala, či sa neodsťahujeme, nenájdeme inú komunitu ľudí, bývanie, atď… Som raz večer, ako inak, upratovala sušičku – bielizeň. Zapla som si podcast zameraný na emócie vs Boh – proste ako vstať z popola (ja to volám zo sračiek). Jednoducho som len zahodila minulosť, ktorá už viac nebude určovať kto som, ako sa cítim, a nebudem viac prežívať staré rany a krivdy. Ale jednoducho vstanem z popola vďaka Bohu.

Každého z nás v živote napĺňa niečo iné. Niečo iné živí vašu dušu. Mne skutočne pomohlo nechať minulosť histórii času, odpustiť sebe aj iným, úplne zmeniť vlastné zmýšľanie, pohľad na ľudí aj seba, zanechať strach a s vierou vykročiť aj do neznáma. Byť novým človekom, ktorý vie, čo ho ničí a ako s tým pracovať, aby to viac nemalo vládu nad mojím životom. Ale počas PMS to nebýva najľahšie . Pre mňa je viera v Boha moja stabilná a pevná istota života. Je to niečo, čo každého z nás presahuje a dovolím si tvrdiť, že každý z nás aspoň trochu verí, že existuje niečo vyššie než sme my sami. Verím, že sa chápeme.

Už keď som si takto upratala svoj duchovný život, prešla som aj do konkrétneho upratovania. Dvaja ľudia nezávisle od seba mi poradili životný koučing. Pretože v lete 2024 som už potrebovala zo seba striasť, čo budem robiť po materskej. Myslím tým pracovnú oblasť. Vďaka tomuto koučingu som sa rozhodla čo ďalej. Zanechala som zamestnanie, resp po dohode ma prepustili. Keď som o tom hovorila známym, nahodili smutné tváre. Ale ja som spokojná. Pretože som im vysvetlila, že presne o to mi išlo. Zanechať staré, nech nové môže rásť. Prakticky mi z toho plynú aj nejaké výhody. Vďaka tomu som doma, venujem sa práci na Speem (budú novinky). Zároveň z domu pracuje aj môj manžel 4 dni v týždni. Jeho zmena prišla skôr a obaja si nevieme vynachváliť spoločný čas doma, hoci pracovne. Zlepšil sa nám vzťah, sme viac spolu a je to krásne.

Po koučingu som si upratala životné aj pracovné priority. Pracovne sa dostal na prvé miesto Speem, ktorý stále budujeme s láskou. Denník je tu ako príjemné spestrenie života a úložisko zážitkov. Podcasty majú dočasne vypísanú dovolenku. Hoci som si myslela, že je to projekt, ktorý napĺňa moju dušu aj srdce, nie je to úplne tak. Raz sa k nim vrátim, ale momentálne viem, že moje zameranie smeruje inam. Je mi za mini naozaj smutno.

Takže vďaka koučingu som pochopila, čo v živote idem robiť. A zároveň som sa zapísala na ďalší, ale o tom inokedy. Po uprataní si duše, musí prísť aj upratanie si tela aj špajze . Viete, stále človek musí na sebe pracovať, premýšľať a nielen podliehať bezhlavo emóciam a hnevať sa na ľudí a okolnosti. Svet nie je ideálny, ale ja už viem, že život si taký dokážem postupne spraviť. Mne pomáha emočne spomaliť, zastabilizovať sa, dôverovať Bohu, modliť sa, robiť dobro a očakávať zázraky. A verte, že to pomáha. Okrem podcastov, ktoré ma dokážu povzbudiť aj nabudiť, som si stihla aj knihu (Krása namiesto popola –link).

Na pracovnú inšpiráciu som si zapla podcasty Baťove inspirace. Ide o zaujímavý koncept a filozofiu podnikania a pristupovaniu k zamestnancom, pracovnej morálke atď. Ešte som len na ich začiatku. Avšak zakaždým je to pre mňa niečím obohacujúce a objavujem AHA MOMENTY.

Už iba nevyžiadaná rada na záver. Ak sa cítite akokoľvek samé na materskej, či v inej životnej situácii, nedovoľte aby vám strach, frustrácia, hnev, únava, bolesť fyzická, mentálna a duševná natoľko zakalil zrak, že neuvidíte to svetlo na konci tunela. Nie je hanba vyhľadať odbornú pomoc, pracovať na sebe. Buďte k sebe láskaví, netlačte na seba. Nachádzajte si čas na seba pre seba, na svoje záľuby a koníčky. Doprajte si dostatočný čas na regeneráciu, aby ste aj u seba doma dokázali budovať zdravú a šťastnú rodinu a zázemie.

P.S.: Takže ako sa mi zlepšil rok 2024? Rozhodne to bol proces. Zastabilizovanie emócii, viac premýšľania než konania. Rozdelenie si pracovných, ale aj iných vecí v živote. Netrvalo to krátko. Ako sa vraví, aj cesta je cieľ. A ja som konečne pochopila zmysel tejto frázy.

                                                                                                           

 

Čitala si už aj tento Blog? -> Krôčik k udržateľnosti na materskej