My syndróm

Aj mňa, ako každú novopečenú mamu, prepadol my syndróm. A nepáčilo sa mi to. Pripadalo mi to, akoby som kradla identitu nášho malého. Vysvetlím: veď to on sa usmial prvýkrát cielene na mňa, keď som sa ním rozprávala, to bol jeho prvý veselý džavot, to budú jeho prvé kroky, slová. Preto som sa rozhodla v komunite my syndrómu presadiť on/ona syndróm. A darí sa mi to. Ja chápem, že tak niekto hovorí, ale ja to nebudem. Teda, snažím sa.

 

Rozhodnutie zmeniť MY na ON padlo po návšteve istého nemenovaného obchodného reťazca. Počas prebíjania s nákupným košíkom cez úzke uličky plné tovaru, som potrebovala nájsť predavačku, pretože som niečo hľadala. Po úspešnom kto hľadá, nájde, mi predavačka poradila, a keď zočila syna spiaceho vo vajíčku v nákupnom koši, celá natešená mi vraví: no, vy ste krásni!  Sprvoti ma to nadchlo, reku konečne niekto ocenil, že dobre vyzerám, avšak potom mi došlo, že to nie ja, ale Matej je tým krásavcom. Mierne naradostená, trochu podráždenia, som si išla po svoj tovar. A veru nebolo to prvýkrát čo som mala podobný zážitok. Nevadí, ja sa budem v úzadí ohrievať v Matejovom úspechu.

Nikto sa nemusí báť, kvôli spomínanému zážitku som neprestala chodiť nakupovať so synom, ani nezanevrela na ľudí, čo neocenia, že som pekná . Ale nie, na to si nepotrpím. Zaujímavý zážitok s týmto syndrómom som mala, keď som len tak náhodou dala do reči so starým otcom v kaviarni, ktorý strážil vnučku. Po prvej vete my bolo jasné, že aj tento starý rodič má ten syndróm. O vnúčati hovoril s my syndrómom. Mňa to príjemne pobavilo aj prekvapilo.

Ďalšou kategóriou s podobným syndrómom sú oteckovia. Prišla som na to u nás doma, keď muž kŕmil malého a po dojedení a sérii grgov (myslím, že obaja) mi manžel vraví: chutilo nám. To ma dalo do kolien.

 Tento príspevok, nemal nikoho uraziť, ani mu spôsobiť nepríjemné pocity. Podľa mňa my syndróm poukazuje skôr na to, ako mame záleží na jej dieťati.