Je úžasné zažiť a vidieť pokroky malého človeka – nášho Matejka. Od jeho narodenia už ubehlo 10 mesiacov. Veľmi rýchlo. Pre mňa je to malý zázrak vidieť Matejka vyrastať, na fotkách pozorovať, ako sa mení. Nemyslela som si, že ma dokáže až tak nadchnúť, keď mu narastie prvý zúbok. Mala som radosť, akoby to mne narástol. Bol to týždeň plný zmien v jeho malom živote. Zrazu začal sedieť, hneď na to loziť, štvornožky liezť a hovoriť prvé slabiky.
S malým začína byť väčšia sranda, už je to môj malý parťák. Do autosedačky ešte nie je súci, ale je rozkošný, keď sa smeje a zabáva sa sám na sebe – také samopobavenie. Naša osem kilová kôpka šťastia prežíva so stoickým pokojom svoje pokroky vo vývoji, zato jeho mama prejavuje oveľa viac nadšenia. Zub uzrel svetlo sveta na prázdninách u prarodičov. Hneď som sa potrebovala o to podeliť a volala som manželovi a bol rovnako, ak nie viac, nadšený ako ja. Pre niekoho maličkosť, no pre nás úsmevný okamih.
Čo je trošku horšie je, že sa Matejko ťažšie uspáva. Polhodinový boj počas dňa, kedy malý strieda polohy v sede a ľahu, nakoniec zvíťazí únava. Zrejme ho trápia aj zuby, lebo v noci to býva tiež zaujímavé. Tým, že už si vie sám sadnúť, sme museli zvýšiť aj my dvaja s manželom obozretnosť, robiť Matejkovi mantinely z vankúšov, ktoré aj tak prelezie. Som rada, keď Mateja presvedčím, že skutočne je unavený a počas dňa spí trikrát. Pamätám si časy, keď ho stačilo položiť, vložiť mu hračku do rúk, cumlík a on zaspal sám. Akoby to už ani pravda nebola.
S uspávaním nemáme veľa práce, skôr to dlhšie trvá. Človek si myslí, že dieťa unavené zaspí hneď. Blbosť. Vydáva zo seba viac a viac energie, srší smiechom a spánok prichádza maximálne na mňa. Netuším, či som malému zaviedla pevný režim, alebo si ho stanovil sám od seba. Nechodí spávať vždy v rovnakom čase, iba približne a tak isto aj ráno vstáva – každý deň iné dobrodružstvo.
Ďalšou prvotinou je jedlo. Doma Matejkovi aj varím a aj kupujem niektoré jedlá napríklad od HIPP-u. Matejko už pevne usadený vo vysokej detskej stoličke s podbradníkom čaká čo ochutná, akú novú chuť. Pri sladkom ovocí robí tváričky, mračí sa a pri poslednej lyžici mu zachutí. To je také jeho vlastné. Som rada, že mu chutí. Naozaj netrpezlivo čakám, kým mu vyjdu všetky zuby, pretože už si dokáže sám trafiť do úst a napríklad mu dám jablko do rúk. Ja to volám milí malé radosti.
Pre mňa novou prvotinou je nákup šiat pre syna. Niežeby som sa neorientovala v chlapčenskej móde, no od dobroty neviem čo skôr kúpiť. Sortiment je rôznorodý, možností veľa. Ale aj tak si myslím, že dievčatá majú toho viac. Mala by som byť viac chápavá, veď som sama žena, lenže mám doma chlapca a chcela by som mať v jeho prípade oveľa viac na výber. Neverila som, že ma niekedy bude baviť nakupovať chlapčenský odev. Baví ma to. Je to tak, kto nezažil, nepochopí.
Matej je moja životná novinka aj celoživotný úspech, zázrak. Modlím sa za ďalšie deti. Hoci je to niekedy ťažké, tá láska je úžasná. Po dopísaní blogu vykukol druhý zub a Matej začal sám stáť na nohách a spávať už iba dvakrát počas dňa, aspoň chodí večer skôr do postieľky.
V blogu boli vrámci spolupráce umiestnené produkty HIPP
