30 sep Tolerantnosť – vzácny jav
Moja výzva znie, buďme k sebe tolerantní, milí a vľúdni. Stokrát som videla, počula, zažila kričiace a kopajúce dieťa, s ktorým si rodič nevedel dať rady. Ľahko je ho odsúdiť, že si nevie urobiť s deckom poriadok. Ale ten každý by mal najprv porozmýšľať a potom si šomrať sprostosti na adresu matky/otca. Týka sa to nielen tejto situácie, ale všeobecne. Svet akosi rýchlo zabúda na dobré mravy, byť si navzájom k sebe vľúdni. Opakujem sa, ale BUĎME K SEBE VĽÚDNI, prosím.
Moja výzva tebe, ktorá si zažila podobné šomranie, nepraj danej osobe nič zlé, prenes sa cez to, hoci je to ťažké. Učme svoje deti vľúdnosti a rešpektovať iných, aj keď sú tí iní v našich očiach hlupáci. Ľahko je iným nás súdiť, ak nemajú deti. Viem sama na sebe, že dieťa ma naučilo byť voči iným matkám tolerantnejšia, keď vidím ich kričiace deti. Môj názor je: ženy by si navzájom mali pomáhať, avšak nejak to nerobíme. Tieto slová adresujem hlavne sebe. Buďme si kamarátkami, priateľkami, pomáhajme si, podporujme sa, prajme si a pochváľme sa. Nikto nie je neomylný ani dokonalý.