10 feb Veríš v zázraky?

ÁNO. Lebo v dnešnej, pre mňa naozaj častokrát nepochopiteľnej dobe, keď sú ľudia na seba ako vlci, alebo sú proste idioti, je viera v zázraky mojím veľkým oporným a záchytným bodom. Viera v tzv. „dobro“ , že musí a musí byť niečo viac než to čo tu teraz žijem a že tento „real life“ je chvíľková stopa.

Netvrdím, že to mám vždy na zreteli a moja viera je stále neochvejná a ja si neustále pevné stojím za svojím.

Jedným zo zázrakov je môj muž. Skvelý a jedinečný a vhodný partner pre mňa a nášho syna. Ďalšie superlatívy si nechám pre seba, aby som mu zbytočne nenafukovala sebavedomie. Haha. Našli sme sa cez internetovú zoznamku a bol to môj prvý partner a ostal ním doteraz, 10 rokov spolu bejby.

Ďalší zázrak je Matejko, najlepšie dieťa na svete, to moje, ktoré ma dokáže dostať do vývrtky a v sekunde sa na ňom smejem. Chodí spávať neskoro, vstáva neskoro a má najkrajšiu našpúlenú pusinku na svete.

A ďalšie maličkosti, ktoré si nechávam pre seba. Všetci tí, ktorých stretnem a kamarátime sa a pomáhajú, my pomáhame im, priatelia a kamaráti, ktorí tiež veria v zázraky v bežnom živote, že sú vôbec možné a reálne sa stanú.

Kto neverí, okej, nikomu nevnucujem svoj názor. Ale očakávam tolerantnosť. Ešte očakávam jednu zázračnú zmenu, o ktorej sa rozpíšem niekedy inokedy. Je nejaký zázrak v tvojom živote? Nie sú to občas maličkosti, ktoré sa stanú, aj keď sme nedúfali, že sú vôbec možné?

Okej, beriem, že sa nájdu skeptici a tí, ktorí veľa váhajú a premýšľajú a neskáču bezhlavo do čohokoľvek v živote. V tomto blogu skutočne nejde o ťažkú tému naivnej viery v zázraky a podobne. Stojím pevne na zemi, v realite všedného dňa, ale vidím aj svetlo na konci tunela a tiež to, že slnko bude zapadať a vychádzať zakaždým, či už sa stane to alebo ono.  Tento Blog by sa dal vystihnúť jedným hashtagom #somveriaca 🙂

Čitala si už aj tento Blog? -> Tolerantnosť – vzácny jav