Odplienkovanie

Pre mňa bolo zbavenie sa plienok – odplienkovanie- hudbou ďalekej budúcnosti. Nevedela som si predstaviť, ako na to. Zdalo sa mi to dosť nemožné. Zovšadiaľ som počúvala, že dieťa na to príde samé. Aj sa bude pýtať samé.  V mojich predstavách to bolo rovnako ťažké a nemožné ako vyliezť na Kilimandžáro. Veľa matiek ma upokojovala, že do maturity plienky mať určite nebude.

Môj prvotný plán bol hodiť to na manžela. Nech si to vyžerie, že ja nemám síl nazvyš pri druhom malom dieťati. Reku, začneme na Vianoce. Vianoce prišli aj odišli, začal nový rok a nič. Odplienkovanie sa nekonalo. Povedzme si úprimne, nič nezaťaží rozpočet natoľko, ako dvaja plienkáči v domácnosti. Misia odplienkovanie pre mňa bola nedosiahnuteľná aj z iných dôvodov. Matej si na nočník sadnúť nechcel. Ak si sadol, tak na sekundu. Ak tam aj vydržal, musel pri tom pozerať rozprávky. Toto mi ani zďaleka neprišlo, ako skvelý nápad.

 

ODHODLALA SOM SA

Jedného krásneho januárového rána som si povedala, že nastal čas. Ak mám fakt čakať na rozhodnutie od dva a pol ročného dieťaťa, nikdy sa to nestane. Plienka išla dole. Nočník sa očistil od prachu a vytiahol. Neustálym prízvukovaním, či sa mu dá alebo nedá cikať, sa to zvládlo v priebehu jedného dopoludnia. Boli sme všetci v kuchyni, kde sa deti hrali, ja varila a nočník držal svoju stáž. Jediné čo ma to stálo: ocikaná podlaha, ponožky a tepláky.
Mladý pán sa pýtal aj v noci a trvá to dodnes.

Odplienkovanie stojí to za to. Plienky riešime už iba na spanie.  V podstate sú dni, keď neminie ani jednu plienku. Ak sme vonku, tak sa pýta. Počas zimných mesiacov plienku nosil, aj na cesty. Ide jar a ja už nevidím dôvod mu von pchať plienku. Keď sa stane nehoda, gate na prezlečenie má a kríkov na okolo je tiež dosť.

Moja rada: ak sa ty ako matka nerozhodneš, že dáš dieťaťu plienku dole, nemusíš sa dočkať toho momentu, keď sa vypýta. V podstate odplienkovanie už bolo iba na mne. Na mojom vlastnom rozhodnutí a chuti a odvahe to spraviť. Treba naším deťom viac dôverovať, hoci s nimi ideme na nepreskúmané územie. Tvoje odhodlanie, ako rodiča, je často kľúčové. Žiadne články, či nebodaj štatistiky a štúdie o odplienkovaní ti nemusia pomôcť. Niekto vraví, že dieťa si to samé uvedomí. U niekoho zase dieťa preskočí nočník a ide rovno na veľké wc, lebo vidí rodiča a nechá sa inšpirovať.

Moja tip pre teba: rozhodni sa, skús to a uvidíš. Držím palce.

 

Čitala si už aj tento Blog? -> Porovnávačka plienok