Dokonalá matka – vyhorená matka

V prvom roku materstva som mala neutíchajúci pocit, že som málo produktívna. V ďalšom, že som iba nepočujúcou ozvenou hlasu, ktorý aj tak nik nechce počuť. Aj teraz mám občas pocit, že by som mala byť v niečom dokonalá. V niečom vynikať.

Mala som pocit, že je prirodzené dávať potreby dieťaťa na prvé miesto a svoje až potom. Rozčuľovalo ma to, zožieralo. Hneval ma pocit, že som nechcená, nevypočutá, málo potrebná a sama. Pocity, ktoré keď ťa ovládnu, je to istá “cesta do pekla”.

Avšak cítiť sa takto nie je chyba. Je to prirodzené. Pretože neustále dávať a nič nedostať, speje k vyčerpanosti, pri najhoršom k depresii, vyhoreniu a pocitu zlyhania. Preto je nesmierne dôležité nájsť si napríklad raz za dva týždeň jeden deň, kedy sa budeš venovať iba sebe. Keď to bude iba tvoj čas. Keď budeš robiť niečo príjemné, možno fyzicky náročné. Niečo pri čom vypneš všetko, čo je doma. Bude to tvoja hodina alebo dve a viac. Nejaká voľnočasová aktivita. Nikto ťa vtedy nesmie rušiť.

Rozprávala som sa s psychologičkou. Vravela mi, že dnes sa kladú prehnané očakávania na výkon. Či už si v práci, matka doma alebo dieťa. Nikto sa tomu nevyhne a to je hlavný kameň úrazu. Jej rada, hlavne pre matku,  ktorá chce byť dokonalá, bola ľahká. Zapojiť otca do výchovy. A ty, aby si bola dokonalá, musíš byť oddýchnutá. Musíš si v živote  nájsť čas pre seba.

Zamyslime sa spoločne.

Skutočne je potrebné za každú cenu byť ten naj? Mať najlepší kvások, najvykysnutejší chlieb, cvičiť do toho jógu, robiť všetko montessori? Je skutočne dôležité byť matkou roka, mať vždy upratané, všetko na svojom poriadku? Dávať deti na milión krúžkov, ovládať tri a viac cudzích rečí, chodiť bosí? Odplienkovať presne na deň v dvoch rokoch, dojčiť a nedávať umelé mlieko?

Prosím vás, kam sa podela empatia, úcta k druhému a pochopenie? Nepáči sa mi to večné odcudzovanie matiek matkami vo všetkých oblastiach života. Nebaví ma už čítať po nete o chlebe, cvičení seba alebo deti či manžela. Neustále sťažnosti na všetko a všetkých sú dnes trendy. Rovnako, ako je trendy, predbiehať sa s inými.

Ak chceš zmeniť dobu a trendy, začni od seba. Začala som.  Po tom, čo deti poobede zaspia, idem cvičiť, do sprchy  a občas aj variť. Každý máme svoje trápenia. Dennodenne. Niektoré dni sú na mašľu. Lenže nový deň príde a slnko vyjde aj zapadne.

Najradšej by som spustila iniciatívu podpory seba navzájom. Bez hastagov a podobne. V skrytosti. Nemusí byť všetko verejné. Podpor kamošku, mamku, babku, dedka, manžela, brata, sestru, otca…Ako? Že sa vôbec ozveš a máš záujem aj s ním počúvaš.

Dajme si dni, kedy budeme žiť sociálne a nie na sociálnej sieti. Buďme si navzájom ľuďmi a nie vlkmi. Buďme láskaví a ohľaduplní. Byť taký nestojí nič. Buďme nedokonalé vo svojej nedokonalosti.

Čitala si už aj tento Blog? ->  Nevyžiadané rady

☝️

Sleduj aj môj instagram