Vieš čo je pre mňa absolútne najvoňavejšie? Nová kniha, v mojom prípade, a rovnakú úchylku mám aj na to, ako čerstvej knihe po otvorení zapraská väzba, lebo doteraz ju nikto neotvoril. Jasné, že najlepšia je vôňa bábätka, ale odhliadnuc od toho, pre mňa na druhom mieste budú knihy. Zrejme to nebude nikdy Channel 5, ani iné. Haha. Kto zdieľa rovnaké pocity, kamarát, oznamujem ti, že sme knihomoli.

Netuším, či som bola knihomoľom už v rannom detstve, avšak pamätám si, že neskôr v škole, keď mi už čítanie išlo ľavou zadnou, som si knihy požičiavala, chodila do knižnice a dostávala ich ako darček na narodeniny, meniny, od Ježiška. Myslím si, že lásku ku knihám po mne zdedil aj Matejko. On sa doslova do nich vynorí, rozloží okolo seba, nosí do postele a rozpráva mi čo v nich vidí. Zatiaľ nevyžaduje čítanie textu, skôr je za „voľnú jazdu“ – rozprávame mu s manželom, čo je na obrázkoch a on svojou slovnou zásobou nám robí zvieratká, autíčka, ukáže, kde je lopta a podobne. Mojím obľúbeným žánrom boli romány, potom to prešlo na detektívky, ďalej fantasy a už si kupujem aj nejaké odborné knihy o výchove, plus u nás doma sa nájde fakt všetko v knižnici.

Do kníh som asi nikdy nemala tendenciu písať, či kresliť, Matejko zatiaľ tiež tieto pokusy nemá, hoci keď je v knižke otáčacia strana, alebo vysúvacia, podarí sa mu ju pokrčiť. Zo Svojtky má knihu o zvieratkách v džungli a druhú o autíčkach. Všetky autá sú ŠIŠI, aj lietadlá s loďami. Čím väčšie auto, tým väčšia radosť v jeho očiach. Pod stromček dostal u starých rodičov knihu o domácich zvieratách a tá má rovnaký úspech ako autá. Donedávna boli všetky zvieratká HAV-HAV, ale postupne už začal rozlišovať ríšu zvierat. Drahý chlapče, možno budeš knihovník. Kto vie?

Čitala si už aj tento Blog? ->Každodenné maličkosti