18 aug Posteľ vs. postieľka

Ešte v júni som kúpila Matejkovi veľkáčsku posteľ, kde má pod ňou aj bunker, keďže je vyvýšená. Nevedeli sme sa s mužom zhodnúť, aká sa nám obom pre Kotě páči a vlastne sme ani nevedeli čo by sa hodilo a zmestilo do nášho malého bytu.

Ako traja pátrači, v našom prípade dvaja, sme hľadali po večeroch, lebo cez deň proste nemáš čas a zásadne sme sa mesiac rozchádzali v názoroch, akú posteľ kúpiť – to sme celí my.  Ešte som premýšľala, či mladému mužovi nepostaviť ručne-stručne handmade posteľ, lenže dva mesiace pred pôrodom som mala na všeličo chuť, iba na obchody s nábytkom nie.

Okej, posteľ kúpená, namontovaná a mladý odmietol v nej spať, sedieť, hrať sa, celkom rozpaky na ňom bolo vidno. Lenže bunker si získal jeho malé ♥️ a spratala som mu tam všetky hračky, ktoré boli kade-tade po byte.

Zahájila som útok na Mateja v štýle, že musí tam spať aspoň poobede, čo sa čiastočne darí už mesiac, ale v noci tam odmieta spať, hoci včera večer to vyzeralo už nádejne. Chápem prečo to nejde. Do rodiny pribudol nový člen a je mu ťažko opustiť zaužívané koľaje a začať spávať inde. Keď sme priniesli Lea domov, jasne a nahlas dával Matejko najavo, že BÁBO NETO TAM A NETO TAM – preklad: Leo nesmel do malej postieľky ani do veľkej. Tak spí stále medzi nami, ale mne sa to páči, keď plače niekedy stačí pritúliť a je kľudný.

Iba dúfam, že Kotě 1 v hlave uchopí myšlienku spinkania na svojej superskej posteli aj počas noci. Už zvládol techniku lezenia hore na posteľ aj zliezania dole.

P.S.: Keďže som písala trošku skôr článok, dopadlo to tak, že Matej už dlhšie spáva poobede aj v noci vo svojej posteli. Najnovšie tam leziem za ním aj ja, pred spaním, chce sa túliť a mať mamu iba pre seba a čítať si. Dnes napríklad objavil svoj tieň a zľakol sa, ale ukázala som mu svoj, mávali sme rukami, aby pochopil, že som to ja a on a pochopil. Šikovný chalan.

P.S.2: Posteľ udržala mňa aj jeho a stále je plne funkčná ;).