25 jún Obdobie vzdoru u detí. Rady a tipy, ako zvládnuť detský vzdor.

Zlosť, krik, hnev, plač, odmietanie, vydieranie a záchvaty zlosti. Aj takéto prejavy so sebou prináša prvé obdobie vzdoru, ktorého zvládnutie pre rodiča prestavuje niekedy poriadnu výzvu. Že potrebujete trpezlivosť a schopnosť sebaovládania sa ľahšie číta ako reálne praktizuje. Vzdorovité správanie sa skôr či neskôr objaví u každého dieťaťa. Avšak, každé dieťa je unikátne a priebeh obdobia vzdoru je veľmi individuálny. Nemožno teda nič zovšeobecniť. Zatiaľ čo niektoré mamičky sa pri debatách pochvália, že u nich toto obdobie prešlo bez väčších problémov, resp. ani nevedeli, že prebehlo, iné matky vyčerpávajúco rozprávajú o záchvatoch zlosti ich dieťaťa doma i na verejnosti.

Na celom tomto je pre matku alebo otca najnáročnejšie zvoliť vo vypätých situáciách vhodnú reakciu. Rodič sa totiž často dostáva so vzdorovitým dieťaťom do situácií, ktoré sú prekvapivé a veľmi nepríjemné. Ich zvládanie je však veľmi dôležité aj pre ďalší rozvoj dieťaťa. Najhoršie na celom tomto období je, že rodič nemôže presne vedieť, kedy príde, ako dlho bude trvať a ani to, aké budú prejavy takéhoto správania.

Obdobie vzdoru – nástup a trvanie

A čo to vlastne to prvé obdobie vzdoru je? Nechcem! Nebudem! Nejdem! Dieťa kričí, je plačlivé, dotknuté, urazené alebo sa prejaví hysterickým záchvatom kriku a plaču. Za celým týmto procesom sa skrývajú fyzické, hormonálne, psychologické, emocionálne a sociálne faktory. Jednoducho je to etapa vývinu, kedy dieťaťom lomcujú emócie, rozvíja sa jeho charakter a temperament. Začína si uvedomovať svoju osobnosť.

Dieťa sa snaží uzurpovať si svoju moc, presadiť svoje argumenty, pričom si neuvedomuje pocity seba ani svojho okolia. Dieťa nevie rešpektovať pravidlá, občas odmieta lásku rodiča, reaguje impulzívne a svoje neuspokojenie nedokáže vyjadriť inak ako hnevom a vzdorom. Pre rodiča sú to navonok neopodstatnené reakcie dieťaťa a boje, ktoré s dieťaťom musia zvádzať. Je dôležité si v z pohľadu rodiča uvedomiť, že správne riešenie vzniknutých situácií vplýva na sebavedomie a ďalšie schopnosti o sebavyjadrenie dieťaťa.

Toto obdobie, ktorému sa hovorí aj prvá puberta, možno očakávať najčastejšie okolo veku 2. – 3. rokov. Tento časový rámec však nemá absolútnu pevnosť a je veľmi individuálny u každého dieťaťa. U niektorých detí sa vzdorovité správanie objavuje neskôr, napríklad v predškolskom veku. Prvé obdobie vzdoru síce netrvá nikdy večne, no rodič sa musí pripraviť na to, že trvanie a intenzita môžu byť dieťa od dieťaťa iné. Môže ísť o týždne, mesiace, ale ja roky.

Ako prekonať obdobie vzdoru

Niekedy je priam nadľudské snažiť sa zachovať pokoj a neznervóznieť pri absurdnom hneve dieťaťa za to, že sa na pieskovisku nemohlo hrať ešte o hodinu dlhšie. Žiadny zázračný recept na prekonanie obdobia vzdoru však neexistuje. Ani fyzické tresty, ignorancia, nervózny krik ani vyhrážky nie sú v tomto smere žiadnym výchovným nástrojom. Vzdorovité prejavy v tomto období totiž nie sú znakom nevychovanosti, ale neschopnosti dieťaťa uvedomovať si svoje emócie. Nezvládnuteľné dieťa však môžu pomôcť usmerniť niektoré účinné techniky, ktoré sa osvedčili aj mnohým rodičom. Nikdy však nie je garantované, že daný postup zaberie práve vo vašom konkrétnom prípade.

Rodičovská láska a pochopenie

Znie to ako klišé, no pri záchvatoch hnevu majú rodičia neraz problém zachovať chladnú hlavu a vybuchnú. Na vzdor dieťaťa tak reagujú hnevom. Napriek nelogickým reakciám hysterického dieťaťa je vhodné chápať, čím si dieťa prechádza. Nemá cenu kričať ani niečo vysvetľovať vo fáze záchvatu. Dieťaťu pokojne veci vysvetlite v čase, keď prvotný záchvat odznie. Snahou je vysvetliť mu, že ak kričí a plače, nič nedosiahne. Je správne tiež identifikovať, aké pocity dieťa cíti a pomenovať ich. „Si nahnevaný, pretože si nemohol byť na ihrisku dlhšie…“ Rodič mu nesmie odoprieť lásku. Tým, že ho nechá samé, pošle ho preč alebo bude jeho hnev ignorovať zapríčiní negatívnu emocionálnu väzbu. Buďte vhodným vzorom správania. Ak sa dieťa postupne upokojí, pochváľte ho, čím si získate jeho dôveru. Následne môže začať vysvetľovanie.

Alternatíva alebo pevné hranice

Ak dieťa trvá na svojom a schyľuje sa k tomu, že si svoje začne presadzovať hystériou, ponúknite mu alternatívu. Ak nechce ísť preč z ihriska, navrhnite mu, že 10 minút ešte počkáte a potom idete. Nie je zaručené, že tomuto princípu pochopí okamžite a neraz budete musieť tieto postupy praktizovať opakovane. Je však predpoklad, že dieťa sa naučí spolupracovať. Ak to nejde inak, je dôležité stanoviť hranice a nedovoliť, aby silnými emóciami dosiahlo svoje. Nie je iná možnosť, ako neustupovať a trvať na svojom aj za cenu jeho hnevu. Až potom, čo sa upokojí mu vysvetlite, prečo ste jeho požiadavke nevyhoveli a prečo jeho reakcia nebola vhodná.

Silné objatie a pocit istoty

Aj takáto jednoduchá vec môže naozaj fungovať. Silné objatie môže pomôcť zvládať nekontrolovateľnú agresiu u detí. Keď teda viete, že dieťa začína mať sklony k vzdorovitému správaniu a chcete výbuchu zabrániť alebo ho zmierniť, jednoducho dieťa objímte, neutišujte ho, len mu dajte najavo, že ste pri ňom a ľúbite ho. Nie je zriedkavé, že dieťa dokonca „zaútočí“ na rodiča, no netreba sa nechať odradiť. Venujte mu pokojne svoju pozornosť, no vy sa nenechajte rozhnevať. Dieťa sa nesnažte zosmiešniť, nehovorte mu, že je horšie ako ostatné deti. Jeho nezvládnuté emócie sú volaním o pomoc, nie je ich cieľom ubližovať, preto mu dajte jasne najavo, že mu chcete pomôcť.

Odpútajte pozornosť dieťaťa

Ak máte pocit, že rozumné argumenty a vysvetľovanie je ako „hádzať hrach na stenu“, skúste overenú techniku odpútania pozornosti, ktorou môžete predísť nepríjemným záchvatom zlosti. Pomôcť môže táto technika aj na verejnosti. Skúste poukázať na niečo, čo dieťa zaručene zaujme, ukážte prstom na autá, zvieratá vonku, pustite hudbu na mobile alebo ho rozosmejte nejakou grimasou, vtipným zvukom, prípadne šteklením. Nájdite niečo, čím jeho pozornosť od negatívneho podnetu odpútate alebo ho vyrušíte.

Cieľom týchto odporúčaní je, aby dieťa nadobudlo istotu, že na zvládanie svojich emócií tu nie je samo a rodič je tu od toho, aby mu so zvládaním emócií pomohol, hoci sa často zdá ako „nepriateľ“. Dieťa si časom uvedomí, že svoje pocity a požiadavky môže vyžadovať aj iným spôsobom. A to v okamihu, kedy postupne začne chápať svoje emócie. Reakcie rodičov do veľkej miery definujú to, ako bude dieťa v budúcnosti zvládať svoje emócie, ovládať ich a považovať ich za prirodzené.

Článok vznikol v spolupráci s portálom MAMIČKOVO.

Čitala si už aj tento Blog? -> Prvá pomoc deťom