Rady pre prvorodičku

Chcem písať tento článok pre teba, milá prvorodička. Na materstvo a veci s tým súvisiace sa nedá pripraviť. Jednoducho nedá. Skúšala som a nie raz. Čaká ťa dlhá cesta a celé to začína aj tak až pri pôrode. Bez všetkého cynizmu, úprimne. Dá to zabrať a ja stále tvrdím, že vyplakať sa pomáha. Pripravila som si nejaké rady pre prvorodičku.

V prvom rade je úplne ok, ak sa necítiš celá vytešená. Rovnako je úplne v poriadku cítiť sa v zmätku, nepokoji a podobne. Celé to zaľúbenie niekedy prichádza až neskôr.  Niekde som čítala, že matka sa nemá cítiť ako obal na dieťa. Že má právo na vlastné negatívne pocity, rovnako ako pocity nepohodlia…

Čo si vieš pripraviť, je taška do pôrodnice ( čo zbaliť do pôrodnice som písala blog v minulosti: Čo zbaliť do pôrodnice ). A výbavička, kočík, postieľka. Tu sú už konkrétne rady pre prvorodičku:

Prvá rada

Naozaj si zabal tašku do pôrodnice. Prichystaj veci pre bábätko, ktoré mu oblečieš na cestu domov a aj sebe a samozrejme autosedačku. Pán manžel skutočne nevie, kde čo máš. Dôležité je aj nachystať si čisté veci, ktoré ti donesie do pôrodnice.

Druhá rada

Daj si pomôcť.

Či už od babky, mamky, tety, sestry… Vždy je fajn mať niekoho blízkeho takto zabezpečeného. Niekoho, kto príde, navarí, možno uprace, vezme kočíkovať. Proste nespoliehať sa výhradne na vlastné sily a ísť silou mocou za svoje limity. Vedieť požiadať o pomoc je dosť kľúčové a nechať si pomôcť rovnako.

Tretia rada

Dopraj si oddych a daj všetkému čas.

Po pôrode a príchode domov je dôležité spraviť si s bábätkom svoj čas. Je to niečo úplne nové. Si postavená pred nové výzvy. Hodená do vody, prinútená plávať v neznámych vodách. Upratovanie doma počká. Navariť nech niekto príde, ale ak máš manžela, hurá zapoj ho do diania. To dieťa ste robili spolu. Jeho práca tiež začína.

Štvrtá rada

Zapoj otecka dieťaťa.

Môj manžel je typ, že mu treba povedať čo treba. Rozumej, nevie čítať myšlienky a do hlavy mi nevidí. Čo mu nepoviem, nemá šancu uhádnuť. Komunikácia zachraňuje mnohokrát celý svet. Náš tato doma aj uspáva, kúpe deti, umýva zuby, chodí s deťmi po doktoroch, vie variť, aj čajík spraví, keď sú malí chorí…. Deti máme spolu, sme partneri. Staráme sa o naše deti spoločne aj o seba navzájom. Aj sa pohádame občas.

Piata rada

Buď sebec a dopraj si pre seba čas.

Už som to raz písala. Buď sebec. Treba si nájsť čas iba pre seba. Čas na svoje koníčky, urobiť si chvíľku počas svojich 24/7. Nech je to návšteva kamošky, ísť na kávu sama či s niekým, ísť si zabehať, cvičiť, do kina. V tomto období je veľmi fajn nájsť si ďalšiu mamku vo svojom okolí, ktorá prežíva to isté čo ty. Neostávaj sama. Maj niekoho s kým sa podelíš o svoje pocity na materskej. Bezdetné kamošky majú iné vnímanie sveta. A to je úplne v poriadku.

Šiesta rada

Využi pomoc starých rodičov.

Toto odporúčam asi najviac. Starí rodičia sa potešia vnúčatám a ty si na chvíľku oddýchneš. Ak je tvoja mamka, či svokra dobrá kuchárka, ani variť nemusíš. Haha. Ak máte starých rodičov blízko je to istá výhra. Môžu vziať vnúčatá aj na prespávačku, keď budú väčšie. A ty s mužom si spravíte rande. Alebo bude ďalšie bábätko 😁.

Siedma rada

Kašli na nevyžiadané rady.

Vždy sa nájde nejaká suseda, teta, maminej kamošky otcovej sestry brat čo ti dá najlepšiu a zároveň najmenej žiadanú radu na svete. V prvom rade, usmej sa, prikývni a sprav si aj tak po svojom. Nemá význam čokoľvek vysvetľovať. Každé dieťa je iné. Inokedy sa zbaví cumlíka, fľašky, dojčenia, či plienok. Debilné rady od cudzích tu vždy boli a budú. Ako sa ich zbaviť? Že ich my sami nebudeme nikomu dávať.

Ôsma rada

Neporovnávaj sa.

Porovnávanie je priama cesta do pekla. Zaťažuje telo, myseľ aj dušu. Ak niekomu dieťa prespí celú noc, to ešte neznamená, že to isté dieťa neplače celý deň napríklad. Každé dieťa je iné a v inom čase prespí celú noc. Aj plienok sa každý zbaví v inom období života, alebo cumľa.

Deviata rada

Poplakať si treba

Plač je všeobecne dobre na odbúranie stresu. Aspoň pre mňa. V situácii, keď už stres je na hrote, mne tečú nervy a pot dole chrbtom a mám pocit, že viac dávam ako dostávam. My sme si takto svorne poplakali doma, keď som prišla s Matejom z pôrodnice. Aj inokedy, keď už som toho mala dosť.

Desiata rada

Nenechať sa vystresovať rečami o pôrode a pobyte v nemocnici.

Ja som išla 3x do pôrodnice bez nejakého plánu. Môj plán bol priviesť na svet zdravé dieťa a nechať si pomôcť. Povedala som si, že oni sú tam na to, aby sa mne alebo dieťaťu nič zlé nestalo. Že spravia všetko najlepšie ako vedia. Strávila som tam 3 noci a hajde domov. S deťmi mám doma potom už celý život pred sebou.

Jedenásta rada

Keď dojčíš, tak je dobre a keď nedojčíš aj tak dobre.

Nikde nie je napísané, že keď nedojčíš, si zlá mama. Pre mňa vždy bolo aj bude dôležité, aby nebolo moje dieťa hladné. Ja, ako rodič, by som zlyhala skôr, ak by to tak nebolo. U mňa bolo dojčenie boj a viem čo to znamená prežívať v tom pocity zlyhania. Nejde vždy všetko ideálne, niekedy to nejde vôbec…. Hlavne že sme všetci zdraví a máme sa radi.

Dvanásta rada

Bude dobre

Všetko je iba obdobie a raz pominie.

Verím, že si každý jeden, kto bude tento článok čítať, nájde čosi, čo mu pomôže.

VŠETKY BLOGY ZO SÉRIE ČO MI NIKTO NEPOVEDAL NÁJDETE TU? -> O DEŤOCH SO PSYCHOLOGIČKOU